Behaviorálna verejná politika

SBEN vás pozýva na prednášky v rámci predmetu Behaviorálna verejná politika!

Predmet počas letného semestra opäť organizuje Ústav Verejnej Politiky FSEV UK

2019: Každý stredu od 8:30 do 11:15, Mlynské Luhy 4, Bratislava (Miestnosť B122)

Ľudská omylnosť a teda sklon k chybám pri usudzovaní a rozhodovaní nemusí byť prekliatím. Ide často o systematické javy s odhaliteľnými a zmapovateľnými príčinami (aj riešeniami). Dalo by sa priam povedať, že sú prirodzenou súčasťou každodenného života a to, že o nich vieme, nám umožňuje poučiť sa. Behaviorálne vedy zažívajú v posledných desaťročiach rozmach a kurz Behaviorálnych verejných politík má ambíciu predstaviť ich najdôležitejšie zistenia.

Kurz je zameraný na popis ľudskej mysle, kognitívne chyby a omyly, ktorých sa pri rozhodovaní, vrátane ekonomického, dopúšťame. Venuje sa aj zdrojom iracionálneho správania. Študenti zistia, ako sa dá znalosť behaviorálnych vied využiť pri verejnej politike prospešnej pre jednotlivca a spoločnosť ako takú. Oboznámi sa s faktormi, ktoré vplývajú na naše politické a spotrebiteľské správanie či morálne rozhodovanie.

Kurz kombinuje teoretický a praktický prístup: predstaví hlavné koncepty behaviorálnych vied v uvedených oblastiach a pracuje s interaktívnou výučbou, ako aj formou zadaní a seminárnych prác.

Chcem prísť na kurz!

Tím, ktorý daný kurz vedie, je multidisciplinárny: v tíme máme odborníčku na verejnú politiku, psychológa, filozofa a matematika. Konkrétne:

Prof. Ing. Emília Sičáková-Beblavá, PhD. pôsobí na Ústave verejnej politiky FSEV UK, kde sa venuje viacerým výskumným oblastiam, vrátane behaviorálnej verejnej politike.
Mgr. Otakar Horák, PhD. získal doktorát z filozofie na Univerzite Palackého v Olomouci v roku 2014. Zaujímal sa o filozofiu psychológie, etiku a naturalizovanú filozofiu. Momentálne pôsobí ako novinár v slovenskom celoštátnom denníku. Zameriava sa na popularizáciu vedy.
Mgr. Matúš Konečný, PhD. získal doktorát v Centre spoločenských a psychologických vied, ÚEP SAV, absolvent psychológie a kognitívnej vedy. Venuje sa výskumu finančného rozhodovania a špecializuje sa na subjektívne posudzovanie pravdepodobnosti. Jeho výskumné záumy zahrňajú aj neuroekonomické témy a využívanie racionality v každodennom živote.
Patrik Pavlovský, MA., je absolvent Európskych štúdií (FSEV UK) a Politológie (CEU), v súčastnosti doktorand na Ústave verejnej politiky, tajomník a behavioral policy specialist pre SBEN, ktorý sa venuje aplikácií poznatkov behaviorálnej ekonómie z pohľadu štátu. Je zanietený pre experimenty v teréne. Hlavným predmetom jeho výskumného záujmu je využívanie nudgingu štátom na paternalistickú reguláciu každedenného života, napríklad za účelom posilnenia prevencie správania s negatívnym dopadom na zdravie, ´peňaženku´ a iné.

Kontaktná osoba: Patrik Pavlovský
Chcem prísť na kurz!

Témy jednotlivých prednášok:

1. Teórie mysle, usudzovania a rozhodovania (E.S.Beblavá, 20/2/2019)
V rámci úvodnej prednášky sa budeme venovať teóriam usudzovania a rozhodovania, s tým, že sa primárne oprieme o teóriu duálnej mysle. Dotkneme sa otázok nedokonalosti ľudskej mysle a to ako sa to premieta do rozhodovania. Vysvetlíme koncepty motivovaného uvažovania a kognitívnej disonancie. Pozrieme sa na človeka aj ako na naratívneho tvora, venovať sa budeme aj intuícií a jej vzťahu
k rozhodovaniu.
TED: http://www.ted.com/talks/vilayanur_ramachandran_on_your_mind

2. Poznáte svoje preferencie a rozumiete svojim voľbám? (Matúš Konečný, 27/2/2019)
Mať viacero možností voľby sa môže intuitívne javiť ako výhodné. Šírka výberu by predsa mohla dovoľovať nájsť takú voľbu, s ktorou budeme čo najspokojnejší. Skutočne nám však počet možností pomáha realizovať naše preferencie? A aké vlastne sú naše preferencie? Na stretnutí si ukážeme, že niekedy preferencie vznikajú „za behu“ a nie sú stabilné v čase, a ani nezávislé od situácie. Navyše, naše zvnútornené chápanie vlastných preferencií a uskutočnených volieb nie vždy spoľahlivo reflektuje faktory, ktoré prispeli k ich vzniku. Keď sa snažíte porozumieť svojim preferenciám, ľahko sa môžete stať obeťami vlastnej inteligencie – uchýliť sa ku konfabuláciam a prisudzovania nových významov. Spoločne sa zamyslíme nad kultúrou slobodnej voľby a budeme diskutovať o využití poznatkov o preferenciách v tvorbe verejných politík a intervencií.

3. Heuristiky, predsudky a systematické chyby pri rozhodovaní (E.S.Beblavá, Patrik Pavlovský, 6/3/2019)
V rámci stretnutia sa budeme venovať vysvetleniu heuristík, predsudkov a poznania a ich vplyvu na osobné rozhodovanie, ako aj na rozhodovanie vo verejnej politike. Diskutovať budeme aj o implikáciách spojených s predsudkami, ako je stereotypná hrozba a kognitívna záťaž. Predstavíme taktiež celý rad chýb, ktoré vznikajú pri usudzovaní a rozhodovaní a to podľa fáz procesu rozhodovania: predstavíme chyby v procese výberu informácií, v procese spracovania informácií, chyby pri formulovaní rozhodnutí a chyby prameniace z osoby subjektu rozhodovania. Venovať sa budeme aj sklonom k chybám pri uvažovaní a rozhodovaní takých profesií ako sú úradníci, manažéri či politici. Behaviorálne vedy nás totiž učia aj o tom, aké typy zlyhaní robia byrokrati pri tvorbe rozhodnutí, a to v kontexte toho, ako je štruktúrovaný proces rozhodovania a systém organizácie verejnej moci ako takej. Zároveň nám poskytuje behaviorálna veda poznanie o tom, ako sa rozhodujeme pri politických voľbách, teda aké faktory vplývajú na voľbu našich politických reprezentantov.

4. Morálna psychológia, rozhodovanie a verejná politika (Otakar Horák, 13/3/2019)
Tu sa budeme venovať definovaniu morálky, deontológií a teóriam utilitarizmu. Predstavíme učenie Jonathana Haidta a Joushua Greena. Poukážeme na to, ako morálne emócie a intuície formujú naše morálne postoje (opustenie racionalizmu Piageta a Kohlberga). Venovať sa budeme aj retributivizmu a slobodnej vôli a tomu, ako skutočnosť, že ľudská myseľ túži po odplate sa premieta do právneho systému. Diskutovať budeme aj o morálke a jej vzťahu k verejnej politike.

5. Úloha experimentálnej metódy vo verejnej politike (E.S.Beblavá, Patrik Pavlovský, 20/3/2019)
V rámci prednášky predstavíme metodológiu randomizovaných experimentov s kontrolnou skupinou a jej rolu pri tvorbe verejných politík. Na konkrétnych príkladoch zo zahraničia a SR si ilustrujeme ako sú využívané pri tvorbe, evalvácii a úprave verejných politík. Predstavíme inštitúcie, ktoré sa venujú vykonávaniu daných typov experimentov. Budeme diskutovať o etických otázkach sociálnych experimentoch na skutočných, živých ľuďoch, ale aj o cene implementovania politík, ktoré experimentálnym zisťovaním efektívnosti nepodstúpili.

6. Verejné politiky ako riešenia sklonov ku chybám pri rozhodovaní (E.S.Beblavá, 27/3/2019)
V rámci tejto prednášky sa budeme venovať behaviorálnym zlyhaniam a možným prístupom k ich korekciám. Predstavíme typológiu a príklady konkrétnych verejných politík, ktoré sa pokúšajú behaviorálne zlyhania riešiť. Venovať sa budeme aj tomu, ako zvyšovať motiváciu na pracovisku, teda ako motivovať ľudí k lepším výkonom.

7. Teória postrčenia (nudging) (Patrik Pavlovský, 3/4/2019)
Predstavenie konceptu postrčenia (nudging) a tzv. architektúry voľby. Diskusia sa zameria na základné psychologické, ekonomické a etické východiska nudgingu. Predstavíme si rôzne mechanizmy postrčenia a prediskutujeme i vnímanie používania behaviorálneho poznania pri tvorbe politik (napr. aké postrčenia (nudges) sa ľuďom páčia a ake nie). Politiku postrčenia na množstve príkladov porovnáme s inými typmi nástrojov verejnej politiky.

8. Nudging ako nástroj verejnej politiky (E.S.Beblavá, Patrik Pavlovský, 10/4/2019)
Ako môže vyzerať proces využívania nudgingu počas tvorby verejnej politiky? Aké sú už existujúce, metodologické odporúčania pre tento proces? Čo všetko dláždi cestu k úspešnej implementácii nudgingu? Aké iné odporúčania nám dáva zahraničie? Súčasťou stretnutia bude aj prvá prezentácia predbežných experimentálnych dizajnov (seminárna práca) pre testovanie účinnosti nudgov.

9. Etika nudgingu (Patrik Pavlovský, 17/4/2019)
Čo je to libertariánsky paternalizmus a paternalizmus vo všeob.? Odkiaľ majú politici právo určovať, čo je dobré pre iných? Ako nudging súvisí s legitimitou? Kedy nás už nudging nenechá slobodne si vybrať? Prečo by sme mali byť transparentný a aké iné etické otázky je nutné si zodpovedať pred tým, než sa štát do nudgingu pustí?

10. Manipulatívnosť a ostatné kritiky nudgingu  (24/4/2019)
Diskusia sa pokúsime nájsť odpoveď na to, či je nudging forma manipulacie. Identifikujeme, čo tieto koncepty spája a čo ich odlišuje a na základe našich zistení sa pokúsime posúdiť, či to delegitimizuje nudgingu ako nástroj vo verejnej politike. Rovnako detailne zhodnotíme (a pokúsime sa odpovedať na) aj iné formy kritík nudgingu. ktorým nudging (a behaviorálna ekonómia) od svojho počatia čelil. Ponúka behaviorálna ekonómia naozaj hodnotu za peniaze? Vie ponúknuť celospoločensky prospešné riešenia alebo je schopná ponúknuť riešenie aplikovatelné len na časť populácie? V čom spočívajú výhody soft paternalizmu za pomoci nudgingu tvrdším formám paternalizmu?

11. Druhá prezentácia experimentálnych dizajnov (seminárna práca) pre testovanie účinnosti nudgov (E.S.Beblavá, Patrik Pavlovský, 1/5/2019)

×
×