To najlepšie z behaviorálnej ekonómie za august

Naše rozhodnutia môžu byť ovplyvnené viacerými faktormi. Zistite, ako sa rozhodujeme o tom, kto je morálny a kto nie, alebo ako môže farba balenia ovplyvniť naše vnímanie určitých produktov. Tiež sa dozviete, akú úlohu v našich životoch majú rutinné činnosti a prečo môžeme vyhľadávať rôznorodosť.

Záleží na farbe plechovky od Coca-Coly?

New Neuromarketing tento mesiac písal o výskume Claudie Symmank , ktorá spolu s kolegami skúmala, ako náš mozog reaguje na produkt podľa farby jeho obalu. Zistili, že od malička sa učíme asociovať farby produktov s ich charakteristikami. Preto sa vždy snažíme vyberať si ovocie, ktoré má tmavšiu farbu (napr. tmavočervenú rajčinu oproti svetločervenej), pretože sme sa naučili, že je pravdepodobne zrelšia. Rovnako si spájame svetlé farby so zdravými potravinami. Svetlá farba nám evokuje, že tieto produkty nie sú také “ťažké” pre naše trávenie ako tmavé, nezdravé produkty. Negatívnou stránkou svetlého balenia je to, že si zároveň predstavujeme, že svetlé znamená menej intenzívne. U jedla si to vysvetlíme tak, že nebude veľmi dobre chutiť. Preto je pri výbere obalu nutné zvážiť, aký typ produktu sa snažíte predať. Ak ide o produkt, ktorý si ľudia kupujú pre potešenie z chuti, ako je napríklad Coca-Cola, svetlejšie balenie by im mohlo uškodiť. Práve preto Coca-Cola zvolila odlišný prístup, keď vytvárala obal pre Coca-Colu Zero - vybrali radšej tmavšie (a teda intenzívnejšie) čierne balenie, ktoré neevokuje horšiu kvalitu chuti.

Niečo z psychológie: Ako posudzujeme morálku ostatných?

Článok v Psychology Today sa zameral na výskum uverejnený v Journal of Experimental Social Psychology, ktorý sa zaoberal tým, ako sa rozhodujeme, či niekto je alebo nie je morálny. Účastníkov experimentu nechali vyplniť dotazník o kontroverzných témach ako potraty, pornografia a manželstvá gayov a lesieb. Potom im ukázali odpovede “akože” iného účastníka experimentu, ktoré korešpondovali s jeho vlastnými alebo naopak. Následne sa pýtali, ako veľmi je tento človek morálny, dôveryhodný a kompetentný. Účastníci, ktorí videli odpovede podobné ich vlastným, hodnotili tohto človeka vyššie vo všetkých charakteristikách a to len preto, že ho vnímali ako podobného im samým.

V druhom experimente potom museli účastníci predviesť rôzne emócie druhému človeku, o ktorom si mysleli, že je tiež účastník experimentu. Títo ľudia však boli herci s 2 rôznymi inštrukciami: jedna polka z nich pri hádaní emócií mala neutrálny výraz a druhá napodobňovala emóciu, ktorú im ukazovali. Podvedomému napodobňovaniu druhých ľudí sa tiež hovorí “zrkadlenie.” Všetci ho robíme automaticky, keď sa nám niekto páči. Preto aj účastníci experimentu vnímali hercov ako sympatickejších a ohodnotili ich tiež ako morálnejších, kompetentnejších a dôveryhodnejších oproti hercom s neutrálnym výrazom. Ak teda chcete, aby vás ostatní videli ako morálnejších, ukážte im, že sa im podobáte.

Kedy nám rutiny pomáhajú a kedy už nás zväzujú?

Nasledovanie určitých rutinných postupov alebo zvykov nám môže veľmi uľahčiť život a zbaviť nás tak nutnosti stále sa nanovo rozhodovať. Napríklad Barack Obama mal len jeden druh oblekov, ktoré nosil každý deň. Eliminoval tak potrebu sa ráno rozhodovať, čo si vezme na seba, a mohol venovať svoju energiu dôležitejším veciam. Toto je tiež dôvod, prečo väčšina ľudí raňajkuje stále to isté. Mať však príliš veľa rutinných činností je zase na druhej strane nuda. Sme ochotní zmieriť sa s rovnakými raňajkami, ale stále rovnaký obed alebo večeru by sme už neakceptovali. Niekedy ale ľudia preceňujú, koľko rôznorodosti vlastne chcú. Toto dokázal aj experiment, v ktorom nechali ľudí naplánovať si jedlo na celý týždeň dopredu. Vtedy si ľudia naplánovali na každý deň iné raňajky. Keď si však mali raňajky vybrať každý deň, rozhodli sa pre rovnakú (väčšinou najobľúbenejšiu) možnosť každý deň. Výskum tiež zistil, že ľudia sa líšia v tom, koľko rôznorodosti vyhľadávajú, na základe toho, či cítia kontrolu nad svojím životom. Pokiaľ pociťujú nízku kontrolu, snažia sa vyhľadávať väčšiu rôznorodosť v tých oblastiach života, kde túto kontrolu majú. Ak je nám určitá rutina vnucovaná, snažíme sa z nej nejakým spôsobom vymaniť. Rutina je však niečo, bez čoho sa žiť nedá. Zjednodušme si život tým, že ju vnesieme do banálnych činností, aby sme ušetrili energiu, ktorú potom môžeme investovať do dôležitých rozhodnutí. Viac sa môžete dočítať TU.

SBEN odporúča:

Pokiaľ máte záujem dozvedieť sa viac o behaviorálnej ekonómii, pripravili sme pre vás tento mesiac pár odporúčaní:

  • Pre nováčikov v behaviorálnej ekonómii máme zaujímavý článok, ktorý sa skresleniam, ktoré robíme pri rozhodovaní. Stačí kliknúť a čítať TU.
  • Pokiaľ vás zaujíma, ako sa neurovedy pozerajú na presvedčivosť, počúvajte podcast od neurovedkyne Tali Sharot TU.
  • Ak by ste chceli využiť behaviorálnu ekonómiu, aby ste začali zdravo jesť, môžete si pozrieť meta-analýzu štúdií, ktoré sa doteraz urobili a zistiť, čo naozaj funguje TU.
×
×